Strach z neúspechu nesmie byť dôvod, prečo niečo neskúsite

 

 

Dnes v noci jsem ze spaní křičela Tvoje jméno,

já vím, že nejsi rád, ale nejde zapomenout,

jak při každém slově přivíráš víčka,

prosím, vyslyš moji zpověď, už jsme starý na psaníčka. 

 

 

 

Zapálim si cigaretu a opriem sa o stenu. Poriadne si potiahnem dávku nikotínu, ktorá o pár rokov bude zodpovedná za moju smrť. Aj by som sa nad tým zasmial, keby som mal tú správnu náladu na smiech. Nesmejem sa totiž už nejaký ten piatok. Prečo by som aj mal? Defacto som mŕtvy. Vnútorne áno. Už veľmi dávno. Pohľadom vyhľadám tvár muža, ktorému patrí moje srdce. Je jedine tvoje a vždy bude. Tvoju tvár by som spoznal všade. Objímaš okolo pásu krásnu brunetku. Prsty zaryjem do steny za mnou, keď to vidím. Stretne sa nám pohľad. V tvojich očiach sa zaleskne zloba a ľad. V mojich je iba to jediné. Prosba o vypočutie.

 

 

 

 

já vím, že nejsi rád a že je Ti to k vzteku,

chci Ti všechno říct a pak se někam schovat,

třeba pochopíš, jak je těžké nemilovat. 

 

 

 

Smutne na teba hľadím. Tichý povzdych mi unikne spomedzi zomknutých pier. Ani si neuvedomuješ, ako veľmi mi ubližuješ. Alebo áno a vyžívaš sa v tom. Musím zmeniť názor, keď demonštratívne svoju krásku vášnivo pobozkáš presne tak isto, ako si kedysi bozkával mňa. Boli časy, keď som bol  na prvom mieste v tvojom rebríčku hodnôt. Aspoň som si to myslel. Ale to už bolo dávno. Uhasím cigaretu a odhodím ju do najbližšieho popolníka. Vyjdem na balkón. Poriadne sa nadýchnem čerstvého vzduchu. Onedlho vyjdú prvé hviezdy. ,,Kedy to konečne pochopíš? Oženil som sa so Sofiou. Medzi nami je koniec. Definitívne,“ príde za mnou ten, na koho nedokážem prestať myslieť. Menovite ty. Nič na to nepoviem. Nemám čo. Srdcu sa totiž nedá rozkázať. Nedokážem vymazať to, čo cítim k tebe. Ani keby som chcel. Nie to ešte vtedy, keď to nechcem.

 

 

 

Zase zrychlil se mi dech jak maratónským běžcům,

co je to za příběh bez lásky, bez milenců?

Nemáš slov, patrně všechna patří jiným,

prosím, proměň je s nimi ve sny, v gesta i v činy

 

 

 

Z tvojej tesnej blízkosti sa mi skoro zatočí hlava. Nedám to však na sebe poznať. Srdce mi ide vyskočiť z hrude. Stále na teba reagujem ako taký puberťák. Duševne si jednu vrazím. Nemôžem kolabovať vždy keď ťa vidím. S posledným vražedným pohľadom ktorý venuješ mojej osobe, sa otočíš a odídeš. Nemusím ani hádať za kým a kde. Určite s ňou budeš štebotať ako čerstvo zamilovaný blázon. Odkedy ste sa stretli, tak pre teba ja nejestvujem. S ňou po boku sa chystáš dobiť svet. Vtip je ten, že ten môj si dobil už veľmi dávno. Stačilo mi ťa prvýkrát vidieť, a bol to môj koniec. Presnejšie povedané, začiatok konca. A pri tom všetko spočiatku bolo také nádherné. Nikdy by som si nemyslel, že to dopadne práve takto ako to teraz je.

 

 

 

 

a já tu zůstanu, ztracené malířské plátno,

třeba se vrátíš a já zas nechám se napnout.

Prosím, maluj mě, tvoř k obrazu svému,

nech mě shořet, už nikdy o nás nemluv. 

 

 

 

Vrátim sa dnu a z diaľky sledujem tvoj chrbát. Široké ramená, úzky driek, dokonalý zadok. Bojím sa čokoľvek urobiť, tak len nečinne stojím a nechám si dobrovoľne lámať srdce každú sekundu čo sa venuješ jej a nie mne. Som skrátka masochista. Očami ťa úpenlivo prosím, aby si sa vrátil. Späť ku mne. Aspoň na chvíľu. Ale ty nie. Som posledný na zozname, komu máš v pláne sa venovať dnes večer. A po zvyšok života taktiež. Pri tom som ten, kto ťa najviac potrebuje. Daj mi aspoň našu poslednú noc. Dopraj nám rozlúčku. Prosím. Sám najlepšie vieš, ako vo mne rozpáliť ten oheň. Si prvý a posledný muž, ktorý vo mne vyvolal horúcu vášeň. Nikomu inému to nedovolím. Mrzí ma len, že nie som fénix. Ten môže povstať z popola svojho minulého života. Žiaľ, ja takú možnosť nemám. Som na večné veky odsúdený k tomu, aby som sa díval na to čo som mal a osud mi to vzal. Nikto sa nikdy nedozvie, čo pre mňa znamenáš a vždy budeš. Ako ťa poznám, tak budeš navždy mlčať.

 

 

 

Jsi mé úzko, jsi krev z řežných ran,

jsi ten, kdo vchází nepozván,

jsi zvuk, když padnou mi na rety slzy múz.

 

 

 

Podvedome si prejdem dlaňou po predlaktí. Keby som si vyhrnul dlhý rukáv košele, tak by som spoľahlivo nahmatal nepeknú jazvu. Tá rana bola dosť hlboká, žiaľ nie dostatočne. Prežil som, ako vidíte. I keď nechápem prečo. Môj život s prepáčením stojí za hovno. Omnoho viac však nechápem inej veci. Prečo zo všetkých ľudí na svete, si mi zachránil život práve ty?

 

 

 

Jsi mé úzko, jsi krev z řezných ran,

ačkoli nechci, jsi ve mně uschován, 

jsi zvuk, když padnou mi na rety slzy múz.

 

 

 

Snažil som sa na teba zabudnúť. Bolo to k ničomu. Minulosť za mnou pôjde, nech budem kdekoľvek. Nezbavím sa jej. Skúšal som to. Neúspešne. Nedokážem ujsť sám pred sebou, ani pred svojim tieňom. Nemám toľko síl, aby som ťa dokázal nechať ísť. Stále cítim tvoje telo na mojom. Jeho teplo i neobyčajnú chuť tvojich úst.

 

 

 

Až splynu se vzduchem, nechám rozplakat nebe,

budu vším tím, co lidi k propasti svede,

budu krysařovou flétnou a ozvěna v Tvé duši,

pak ptáci tiše vzlétnou, by nedali tušit,

 

 

 

Pomaly prejdem k stolu a nalejem si víno. Už som spomínal, že táto oslava je vlastne svadba mojej lásky? Ak nie, tak teraz to vravím. Nepýtajte sa ma prečo ma pozvali. Sám neviem. Možno za to môže fakt, že nevesta je moja vlastná sestra. Je mi totálne na nič keď počujem ako ju každý  chváli za to, akého úžasného chlapa sa jej podarilo nájsť. Keby oni vedeli. Netvrdím že nie si úžasný, ale bol som ten prvý komu si patril. Škoda len, že nie ten posledný. Nikdy si verejne nepriznal, že sa ti páčia muži. Miesto toho si sa radšej oženil s prvou vhodnou ženou, ktorú si stretol. Predsa jediný synáčik z bohatej rodiny nemôže byť len tak s niekým. Z akého prekliateho dôvodu sa tvojou vyvolenou musela stať práve ona?

 

 

 

že se nebe nakloní a zatřese světem,

Tvé černé svědomí poprvé promluví k obětem

nerovných bojů Tvé sebestředné války,

srdečních nepokojů, cos' pozoroval z dálky.

 

 

 

V diaľke sa ozve blesk. Kiežby sa ozvalo i niečo iné. Črevá ktoré mi krútia, tým rozhodne nemyslím. Nemám chuť vôbec na nič. Pokiaľ však nechcem aby ma pohľadom zabíjali okrem teba aj iný, tak si radšej vezmem obložený chlebíček a mechanicky ho začnem jesť. Nepotrebujem aby všetci prítomní počuli orchester, ktorý vyhráva môj žalúdok. Ani si nepamätám kedy som naposledy jedol. Od nášho rozchodu čas akosi plynie mimo mňa. Každý deň bez teba je ako večnosť. Sestru som nikdy nemal veľmi rád, ale toto mi rozhodne urobiť nemusela. Iba ona vedela čo je naozaj medzi nami dvoma. Vydierala nás, že zverejní náš vzťah. Ty si sa však miesto toho aby si za nás bojoval, pristúpil na jej hru i keď vieš veľmi dobre, že okrem prachov jej o nič iné nejde. Odvtedy sa na mňa len dívaš a okrem občasných slov, so mnou komunikuješ iba v myšlienkach. Mrzí ma, že ich neviem čítať.

 

 

 

Jsi mé úzko, jsi krev z řezných ran

ačkoli nechci, jsi ve mně uschován,

jsi zvuk, když padnou mi na rety slzy múz.

 

 

 

A to je ten dôvod, prečo tu teraz stojím a cítim sa horšie než na vlastnom pohrebe. I toho by som sa radšej zúčastnil. Všetko je lepšie než predstierať ako veľmi sa teším zo šťastia svojho súrodenca. Čo k tomu dodať. Som nevďačný brat. Chcem mať iba pre seba presne to čo má ona. Tým myslím teba. Nie som až taký naivný aby som nevedel, že v manželstve si nebudete verný. Bolo mi hneď jasné, že obaja určite budete mať bokovky. Teda, za predpokladu že ich nemáte už teraz, čo je veľmi nepravdepodobné. Určite ste si niekoho stihli nájsť. Pôvodne som to mal byť ja. Sám si mi to navrhol. A ja som to odmietol. Nepopieram že po tebe šialene túžim, ale nemienim sa o teba s nikým deliť. A už vôbec nie s ňou. Buď ťa budem mať so všetkým všade, alebo vôbec. Mám skrátka svoju hrdosť a nedovolím aby si mnou niekto zametal. Ani ty nie.

 

 

 

Jsi mé úzko, jsi krev z řezných ran,

jsi ten, kdo vchází nepozván, 

jsi zvuk, když padnou mi na rety slzy múz. 

 

 

 

Radšej sa nepýtam s kým vlastne spíš. Pravdu by som nemusel prežiť. Chcem ťa mať celého. Po kúskoch mi nestačíš. A preto ťa nechám ísť. Choď. Bež. Vypadni. Len nikdy na mňa nezabudni. Pamätaj na všetko čím sme si prešli a čo sme prežili. Možno raz pochopíš svoju vlastnú chybu. Na staré kolená keď ťa všetci opustia a ostaneš celkom sám, tak ti príde na um éra tvojej najväčšej slávy. Vtedy spomenieš si možno, komu si dal prednosť. Až keď bude pozde pochopíš, ako veľmi som bol pre teba dôležitý. Lenže vtedy už bude pozde na čokoľvek. Čas sa nedá vrátiť späť. Uprostred toho všetkého snáď pochopíš, že si to vzdal s človekom, ktorý by to s tebou nikdy nevzdal. Napriek tomu ti želám, aby si bol šťastný. Bez ohľadu na to s kým skončíš. Chcem si ťa navždy pamätať ako toho úžasného mladého muža, s ktorým som bol len krok od neba. Bol si mojím druhým krídlom a vždy ním budeš. Náhle sa objavíš priamo predo mnou. Než sa na niečo zmôžem, zmocníš sa mojich pier. Náš bozk trvá len zlomok sekundy. Napriek tomu sa mnou zatočí vesmír.

 

 

 

Jsi mé úzko, jsi krev z řezných ran

ačkoli nechci, jsi ve mně uschován,

jsi zvuk, když padnou mi na rety slzy múz.

 

 

 

Odídeš odo mňa ešte rýchlejšie než si prišiel. Ako v tranze sa dotknem stále horúceho miesta, ktoré ako jediné spájalo naše telá. Tak tomu sa hovorí bozk na rozlúčku? Oblížem si suché pery. Cítim na nich slané kvapky. Sú to jeho alebo moje slzy? Nenápadne si utriem oči. Postrehnem že aj on ich má vlhké. Láska vie byť riadne krutá. Usmejem sa naňho. Nechcem aby sa trápil ešte aj kvôli mne. Nebadane mu kývnem a zamierim k dverám. V zátylku cítim jeho pohľad. S rukou na kľučke sa odvážim naposledy obzrieť. Vpijem sa do jedinečnej farby jeho očí. Díva sa na mňa tak, akoby to bol teraz on kto nechce aby ten druhý odišiel. Prepáč mi to. Milujem ťa, ale nemôžeme byť spolu. Vieš to rovnako dobre ako ja. ,,Zbohom,“ ticho šepnem. To je to jediné slovo ktoré sa mi podarí sformulovať tesne predtým než otvorím dvere a hneď ich za sebou aj zavriem. Vytvorím tým medzi nami nepriechodný múr. Nejde ani tak o spomínané dvere, ale o to, že obaja sme sa tým ocitli na tej opačnej strane.

 

 

 

Jsi mé úzko, jsi krev z řezných ran,

jsi ten, kdo vchází nepozván, 

jsi zvuk, když padnou mi na rety slzy múz.

 

 

 

http://www.karaoketexty.sk/texty-piesni/klus-tomas/nina-273073