Choď na obsah Choď na menu
 


V tieni vlka

15. 5. 2018

V tieni vlka

 

dollarphotoclub_28227019-700x583.jpg

 

 

 

 

 

296031628_1279218.gifJe ticho. Hrobové ticho v ktorom tlkot vlastného srdca mi znie ako údery zvona. Naprázdno prehltnem. Ešte viac sa prikrčím k zemi, až úplne splyniem s vysokou trávou a hustým porastom. Tŕne kríkov sa mi zabodávajú do kožucha, čo si však nevšímam. Uprene sa dívam pred seba. Predo mnou je len pár stromov, ktoré ma chránia. Snáď ma nezbadá skôr než treba.

 

Akoby na zavolanie sa na poľnej ceste ktorá vedie pár metrov odo mňa, sa objaví skupinka jazdcov. Sú ozbrojení. Vedie ich muž celý zahalený v dlhom čiernom plášti. Dobre viem kto to je. Jeho pach by som spoznal všade. Pichne ma pri srdci, keď si spomeniem na všetko krásne čo sme spolu prežili. Žiaľ, spomeniem si aj na to, čo mi ten hajzel urobil. Nikdy mu neodpustím to, ako ma zradil. Čakám na vhodný moment. Viem byť riadne trpezlivý ak skutočne chcem. Prejdú okolo mojej skrýše bez toho, aby si ma všimli. Otočia sa mi chrtoch. To nemali robiť.

 

Ako na povel vyletím na nich rýchlejšie než vystrelený šíp. Skôr než sa spamätajú a vôbec pochopia čo sa deje, jeden z nich je mŕtvy a druhý ťažko ranený. Tesáky mu zaborím do krku a trhnem hlavou. Z pretrhnutej tepny sa vyvalí more krvi. Ostávajú traja. Zamerám sa na dvoch naraz. Toho v plášti si nechávam na koniec. Zaútočia na mňa mečmi, ale na to aby ma dokázali zabiť, potrebujú niečo viac. S krutým vlčím úsmevom sa do nich pustím. Očividne nie sú trénovaní na boj s vlkodlakmi. Výhoda pre mňa. Ani sa nezadýcham, keď posledný z tej dvojky dodýcha. Splašené kone ukážkovo ignorujem. Moja pozornosť je zameraná iba naňho. Pomaly sa k nemu približujem. Niet sa kam ponáhľať. Už mi neutečie a on to veľmi dobre vie. "Ahoj. Dlho sme sa nevideli," prihovorím sa mu akoby sme boli najlepšími kamarátkami, ktorí sa po rokoch opäť stretli. "A - Ahoj," dostane zo seba. Hrdlo má stiahnuté strachom. No, to mu už teraz moc nepomôže. Báť sa mal predtým, než ma vydal lovcom.

 

"Čo tu robíš?" opýta sa keď nič nevravím. "Skús hádať. Môžeš trikrát," mohutnou labou zahrabem do zeme. "Stále ťa štve to malé nedorozumenie?" skúsi hádať a čuduj sa svete aj sa trafí. "Malé nedorozumenie?" pozriem naňho ako na debila. Aspoň u mňa malé nedorozumenie neznamená to, že vás váš partner ktorého milujete viac než vlastný život zapredá nepriateľom. Získal za to tučný balík. Stáli mu peniaze za to, aby na mne robili najrôznejšie pokusy? O mučení ani nehovorím. Podľa mňa nie. Láska sa nedá zaplatiť. "Pochop ma. Ja som to musel urobiť. Tie peniaze som súrne potreboval," pokúša sa ma presvedčiť aby som upustil od svojho plánu, ktorý mám vypísaný v očiach. Na to aby vedel čo chystám, ma až príliš dobre pozná. "Ja ťa chápem,"  prikývnem. "Skutočne?" neverí mi. Nečudujem sa. Ale z nás dvoch som ja ten, kto by tu nemal veriť. "Jasné. Verím ti," odmlčím sa a upriem naňho žiarivé zlaté oči. Práve teraz z ich jasu až mrazí. "Áno, verím. Ale ani to ťa nezachráni," dopoviem predchádzajúcu vetu.

 

Jeho tvár v momente stratí všetku farbu. Mne je to jedno. Prepáč. Stále ťa milujem. A preto musíš zomrieť. Skočím po ňom a napriek tomu že sa bráni, sa mi ho podarí rýchlo zabiť. Narozdiel od neho sa s tým nerád babrem. Na mučenie nemám ani čas ani chuť. Po bojí si od zasychajúcej krvi čistím tmavý kožuch s modrastým nádychom. Nechcel som ho zabiť ale som musel. Nesmel patriť nikomu inému.

 

 

"Mať! Preboha. Čo sa tu stalo? Matthew si v poriadku?" práve keď skončím s dôkladnou očistou sa sem priženie ten, ktorého som tu nečakal ani v tom najdivokejšom sne. A že moje sny bývajú riadne divoké. Čupne si ku mne. Hneď sa pustí do kontroly mojich zranení. Začína od labiek. "Som v pohode. Čo tu vôbec robíš? Nemáš byť so svojou primadonou?" odstúpim od neho. Jeho tesná blízkosť mi nerobí dobre. Povzdychne si. "Silvia je moja sestra a hľadal som ťa," odpovie na obe otázky iba vymení poradie. "Čože?" neverím vlastným ušiam. "Silvia je moja ségra. To znamená žiadne intinčo ani nič také. Konečne to chápeš?" vysvetlí mi. Dlho trvá kým to predýcham. Myslel som si že spolu chodia. "Nie ste si ani trochu podobný," namietnem. "Vždycky tvrdím že ju v pôrodnici určite vymenili," vypáli akoby rátal s tým že sa ho to spýtam. Dobre. Polku by sme mali. "Prečo si ma hľadal?" prejdem na druhú časť. Tomu fakt nechápem. Nemá žiaden dôvod na to, aby ma hľadal. Ani ten najmenší. Postaví sa. Nespúšťa zo mňa pohľad.

 

 

"Lebo ťa milujem," úprimne sa mi po celý ten čas díva do očí. Tak s týmto som nerátal. "Miluješ? Mňa?" sám tomu neverím. "Áno. Milujem teba. Jedine teba," vyzná sa mi. "Ale ako je to možné? Predsa som ťa poslal k vode a chodil som s tým," pohľadom strelím k jeho nehybnému telu. "Vždy som ťa miloval. Od prvej chvíle čo som ťa stretol. Nikdy som neprestal a nikdy neprestanem," odpovie po pravde. Skloním hlavu. Nedokážem sa naňho dívať. Bolí ma keď sa dívam do tých úprimných očí. Mal by v nich mať hnev a nenávisť. Miesto toho tam má túžbu a lásku. Tým posledným si nie som úplne istý, ale tuším že tam je. Ináč by ku mne nič necítil. Neviem si ani predstaviť ako musel trpieť on, keď ma videl po jeho boku. "Lucas bol neskutočný debil keď ťa opustil. Ale som za to rád. Aspoň ťa môžem mať pre seba," milé od neho že z toho vynechal lovcov. Premením sa do ľudskej podoby. V každej podobe mám zlaté oči. "Ako vlk si krásny ale takto si nádherný," zavrní. Odhrnie mi z krku čierne vlasy a dá mi naňho motýli bozk. Rozkošou privriem oči. Krk bol vždy mojou slabinou. Ani sa nenazdám a ocitnem sa v jeho náručí. Otočím sa mu čelom.

 

 

"Čo odo mňa chceš?" opýtam sa ho to isté čo sa Lucas pýtal mňa. "Chcem teba. Ale nie proti tvojej vôli,"  jemne ma pobozká na pery. Jeho chutia po vanilke a škorici. Myslím, že si tentokrát môžem dovoliť trochu zaryskovať. "Dobre teda. Dám ti šancu. Len ma prosím nesklam," požiadam ho. Zlatým pohľadom sa dívam do jeho tmavomodrého. "Nikdy láska. Ľúbim ťa," náš sľub spečatí hlbokým vrúcnym bozkom.

 

 

Ja som sa musel škaredo spáliť a on sa roky dívať na to ako si užívam s iným iba preto, aby sme teraz mohli skončili spolu. Nikomu ho nedám. Radšej ho zabijem i keď by som sa zabil hneď na to. Bez neho už neprežijem. Pritúlim sa k nemu. Konečne som našiel svoju druhú polovicu. Vlka, človeka ktorému sa nebojím odovzdať svoje srdce. Verím a zároveň viem, že Nathan sa oňho bude starať dobre.

 

 

 

 

"Stratiť lásku je strašné. Klame ten, kto tvrdí že smrť je horšia."

                              Bob Marley

 

 

 

ef66678d40c062bfe2d852ad2be59067.jpg

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Parada

(Karin, 22. 5. 2021 22:00)

Moc pěkné.

====

(weras, 15. 7. 2018 11:39)

Zajímavé! Pro mě by asi bylo lepší trochu rozvinout děj. Občas se trochu ztrácím. Ale díky!!!

: )

(akyra, 15. 5. 2018 18:56)

Moc pěkné Rico:)

:)

(Lafix, 15. 5. 2018 17:03)

teda, moc ti děkuju, je to moc krásné :)