Choď na obsah Choď na menu
 


Prológ: Podnikavá sestra

24. 5. 2018

Prológ: Podnikavá sestra

Zničene sa točím na stoličke. Už je to týždeň čo som splnil predchádzajúcu úlohu a stále nič. Vôbec nič. Nič! Súrne potrebujem ďalšiu zákazku, ináč sa z tej nečinnosti kompletne zbláznim. Mám pocit, akoby sa moja kancelária mala každú chvíľu zrútiť. Steny sa okolo mňa zvierajú ako klietka, do ktorej zavreli divokého tvora. Stav ako stvorený na poriadnu depku. Nenávidím nečinnosť. Potrebujem nejakým spôsobom vybiť nahromadenú energiu. Do tiesnivého ticha zazvoní telefón. Pre mňa jeho zvuk znie ako rajská hudba. Predznamenáva koniec ničnerobenia. Dúfam.

 

 

„Prosím,“ slušne sa ohlásim. „Pane, prepáčte že vás ruším, ale prišla za vami pani Willandrecková,“ oznámi mi sekretárka. Od radosti skoro vyskočím. „Vôbec nerušíte. Práve naopak. Veľmi ste ma potešili. Prosím uveďte ju, “ požiadam a zložím. Zrak zabodnem do tmavohnedých dubových dverí, ktoré sa práve otvárajú. Dnu vojde atraktívna, približne tridsať ročná dáma s vypracovanou figúrou. Dlhé čierne šaty zvýrazňujú jej prednosti. Vlnité hnedé vlasy jej siahajú skoro po pás. Vstanem a podídem k nej. „Dobrý  deň. Vitajte v Amor Interpol, pani Willandrecková,“ zdvorilo ju privítam na pôde súkromnej firmy. Podám jej ruku a slušne pobozkám chrbát jej jemnej rúčky. „Dobrý deň, pán Dawer. Prosím Vás, potrebujem vašu pomoc. Bola som už všade, verte mi, ale nikde neboli ochotní s tým niečo urobiť. Keď si sa dopočula o tejto firme, hneď som vedela že jedine vy ste ten pravý,“ povie s jemným rumencom slová chvály. „O tom čo som ten pravý alebo nie, by sa dalo dlho polemizovať. Záleží na tom o čo ide. Prosím posaďte sa,“ ponúknem jej kreslo oproti môjmu stolu, „dáte si kávu alebo čaj?“ „Prosím  si kávu s mliekom. Bez  cukru. Ďakujem,“ sadne si a prezerá si ma hodnotiacimi zelenými očami. Opäť sa posadím. U sekretárky objednám kávu pre nás oboch. O chvíľu ju prinesie a položí na stôl. Potom hneď odíde. „Aký máte problém?“ prejdem hneď k pointe. „Ide o môjho brata, Jeremyho. Študuje na právnickej fakulte. Ja a môj manžel sme presvedčení, že sa chystá urobiť najväčšiu chybu svojho života. Od puberty sa začal náhle správať inak. Akoby to ani nebol on. Okato flirtuje s každým dievčaťom ktoré stretne a frajerky strieda častejšie ako niektorý chlapi ponožky. Niečo také nie je normálne. Myslíme si že je gay, a týmto sa snaží zakryť svoju prirodzenosť,“ dopovie svoj monológ. Uznanlivo prikývnem. Nebol by prvý ani posledný.

 

 

 

Je to vcelku bežné správanie. Mnohí chlapi radšej klamú samých seba, len aby nemuseli ísť s pravdou von. „Podľa mňa máte pravdu. S takými prípadmi sa stretávam pomerne často. Na jeho škole je homosexualita odsudzovaná?“ spýtam sa. Lebo ak áno, mnoho by to vysvetľovalo. „Práve že nie. Mnoho študentov priznalo svoju sexuálnu orientáciu a nikto z toho nerobí drámu, “povie svoju teóriu. „Podľa vás čo spôsobilo jeho neobvyklé konanie?“ zaujíma ma jej názor. „Podľa mňa za to môže Alain Nicholson. Jeden z najkrajších chalanov na škole. Kapitán futbalového tímu. Keď sa Jeremy zamiloval do chlapca ktorého podľa neho nemôže mať, tak sa rozhodol že nebude mať žiadneho lebo žiaden sa mu nevyrovná. Preto chodí s dievčatami čím chce zamaskovať vopred prehratú bitku,“ odvetí. „Športuje Váš brat?“ opýtam sa. „Pokaľ sa berie pasívne sledovanie hokeja, tak áno,“ zasmeje sa. „Rozumiem. Ale pred chvíľou ste povedali, že ten Alain Nicholson hra futbal nie hokej,“ podotknem. „Jeremyho futbal nikdy nelákal,“ vysvetlí. „Hmmm. Pokiaľ som správne pochopil, žiadate odo mňa aby som tých dvoch dal dohromady,“ zhrniem sucho. „Áno, presne tak. Jeremy však nesmie vedieť že v tom mám prsty. Nechápte ma zle, lenže ide o to že my dvaja spolu nemáme najlepší vzťah. Od mojej svadby s Paulom si mnohokrát nemôžeme prísť na meno,“ požiada ma. „Buďte bez obáv. Amor Interpol svojim klientom vždy ponúka prvotriedne služby so zaručenou diskrétnosťou,“ upokojím ju a napijem sa kávy, „predtým ste naznačili že sa chystá urobiť najväčšiu chybu svojho života. O čo presne sa jedná? “

 

 

„Plánuje požiadať o ruku jedinú dcéru miestneho bohatého podnikateľa, aby sa tak zbavil húfu otravných slečiniek,“ odpovie znechutene. Tomu vravím dostať sa z dažďa pod odkvap. „Tým sa situácia značne komplikuje. Najprv bude nutné ich rozoštvať. Uvidím čo budem môcť urobiť. Príďte sem zajtra o 9:30. Prineste so sebou ich fotografie a hotovosť. Ešte musíme dohodnúť cenu,“ dám jej potrebné inštrukcie. „Koľko obvykle beriete za takúto službu?“ vyzvedá. „Desaťtisíc libier pokiaľ nenastanú vážne komplikácie. Ak nastanú tak sa suma vyšplhá v závislosti od  stupňa ohrozenia,“  vysvetlím. „Dobre. Päťtisíc ako zálohu dostanete hneď. Zvyšok až keď budú spolu,“ súhlasí po chvíli ticha. „V poriadku. Beriem. Čo nevidieť si padnú do náručia,“ usmejem sa. „Buďte však opatrný. Simone McKinesova, je prešibaná,  nevypočítateľná intrigánska mrcha,“ varuje ma pred ňou. S tým počítam.

 
 

 


Posledné fotografie



Archív

Kalendár
<< jún / 2018 >>


Štatistiky

Online: 1
Celkom: 1708
Mesiac: 229
Deň: 19