Strach z neúspechu nesmie byť dôvod, prečo niečo neskúsite

Otvoria sa staršie ale stále pevné dvere. Pred dom vyjde mladý muž v teplej tmavozelenej vetrovke. Mráz nešetrí svojou krásou ani krutosťou. Odhrnie si z tváre dlhšie svetlohnedé vlasy, aby mu ich vzápätí vietor nahnal do očí. Čiapku si nebral. Načo. Netreba mu. Za ním v závese sa von prederie hnedočierny pes. Rodený atlét. Nespokojne prestúpi z labky na labku, keď sa mu na nich usadí chlad.

Na bielu pokrývku sa pozerá akoby ho mala uhryznúť. Alebo mu zožrať obľúbenú kosť. Zima mu očividne nevonia. Na ňufák mu spadne snehová vločka. Kýchne. Jeho pán ho s jemným úsmevom na perách potľapká po chrbte a svižným krokom vyrazí do neďalekého lesa.

Predsa treba zaobstarať vianočný stromček. Síce nie je blízko, ale preňho nejaký ten kilometer viac nič neznamená. Pes chvíľu váha, lenže potom sa rozbehne v jeho stopách. Napriek tomu že sneh priam neznáša predsa neopustí pánička. Dobehne ho o kus ďalej. Vedno kráčajú do hustej hory, nevedomý toho že boli celý ten čas pozorovaný.

V okne na poschodí sa zatiahnu závesy. Odstúpi od neho mladík zhruba v jeho veku. Možno o niečo starší. Nie o veľa. Tento má však vlasy vo farbe ktorá dokáže poľahky konkurovať mrazivej bielobe. Zničene sa zvezie do kresla a tvár vezme do dlaní. Čo to len dopustil? To nevie ani on sám. Ale v kútiku srdca tuší, že to dobre neskončí. To že mal pravdu, sa ukáže až keď nadíde večer.

Slnko krajinu sfarbí krvavým odtieňom svojich lúčov akoby vedelo, že dnešný večer zmení všetko. Jeho sestra luna mu snáď porozpráva príbeh o láske, ktorej nebolo súdené vydržať dlhšie než par ulúpených okamihov. Zlodej sa predsa zakráda temnou nocou.

Rozrazia sa dvere a von vybehne ten, ktorý ešte pred pár hodinami priniesol jedličku. Postavil ju v obývačke a teraz čaká na zdobenie. Za mužom sa vyrútia jeho psy. Ich vernosť je silnejšia než strach. Škoda že je to iba psou výsadou. Nepozerá sa ani napravo ani naľavo len beží k čiernemu autu, ktoré pokrývajú nánosy sypkého snehu. Počká iba toľko čo psy naskočia do kufra.

Zoškrabe nádielku zo skiel, sadne za volant, naštartuje a bez obzretia vypáli našťastie aj v tomto ročnom období na udržiavanú cestu. Hrubé pneumatiky sa prehryzú cez zábrany. Sú rovnako nezastaviteľné ako ich pán. Netrvá dlho a auto s pasažiermi zmizne v nekonečnej diaľke. Ktoviekam ich vietor odvial. Jediný svedok ich úteku  je čiernooký muž s plnými perami ktoré momentálne stláča do úzkej linky. Nesúhlasí s tým, lenže nemôže nič urobiť.

Nepokúsil sa ho zastaviť. Aj tak by to nemalo cenu. Pozná ho lepšie než seba samého. Dúfa, že jeho brat vie čo robí. Obviňujúco sa zadíva smerom k lesu, akoby on za to mohol. Hlboko v ňom zavyje vlk a padajúci sneh zakrýva stopy gúm.