Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Prológ: Čo videl sneh

images-1.jpg

Čo videl sneh

Stíchnutá krajina sa pomaly zahaľuje do temného závoja večera. Za oknami domov postupne zažínajú prvé svetlá. Ľudia prichádzajú domov z práce a onedlho zasadnú s celou svojou rodinou k určite chutnej večeri pripravenej šikovnými mamičkami či babičkami. Pre nich pracovný čas skončil a jediné čo ich čaká sú chvíle ktoré strávia v spoločnosti tých najbližších. Žiaľ, u každého to neplatí.
 
Na okraji malebného mestečka pomaly ako vystrihnutého z rozprávkovej knižky, stojí neveľký dom omietnutý vápnom s červenou škridlicovou strechou. Z komína vyfukuje kúdole dymu. Nastala zima. Vianoce čoskoro klopú na dvere. Je si toho vedomá aj rodinka, ktorá si domček prenajala na tie najkrajšie sviatky v roku. Nielenže ich plánujú mať najkrajšie ale hlavne nezabudnuteľné. Keby len vedeli že ich prianie sa vyplní. Bohužiaľ inač než očakávali.
 

Otvoria sa staršie ale stále pevné dvere. Pred dom vyjde mladý muž v teplej tmavozelenej vetrovke. Mráz nešetrí svojou krásou ani krutosťou. Odhrnie si z tváre dlhšie svetlohnedé vlasy, aby mu ich vzápätí vietor nahnal do očí. Čiapku si nebral. Načo. Netreba mu. Za ním v závese sa von prederie hnedočierny pes. Rodený atlét. Nespokojne prestúpi z labky na labku keď sa mu na nich usadí chlad.

 

Na bielu pokrývku sa pozerá akoby ho mala uhryznúť. Alebo mu zožrať obľúbenú kosť. Zima mu očividne nevonia. Na ňufák mu spadne snehová vločka. Kýchne. Jeho pán ho s jemným úsmevom na perách potľapká po chrbte a svižným krokom vyrazí do neďalekého lesa.

Predsa treba zaobstarať vianočný stromček. Síce nie je blízko, ale preňho nejaký ten kilometer viac nič neznamená. Pes chvíľu váha, lenže potom sa rozbehne v jeho stopách. Napriek tomu že sneh priam neznáša predsa neopustí pánička. Dobehne ho o kus ďalej. Vedno kráčajú do hustej hory, nevedomý toho že boli celý ten čas pozorovaný.

V okne na poschodí sa zatiahnu závesy. Odstúpi od neho mladík zhruba v jeho veku. Možno o niečo starší. Nie o veľa. Tento má však vlasy vo farbe ktorá dokáže poľahky konkurovať mrazivej bielobe. Zničene sa zvezie do kresla a tvár vezme do dlaní. Čo to len dopustil? To nevie ani on sám. Ale v kútiku srdca tuší, že to dobre neskončí. To že mal pravdu, sa ukáže až keď nadíde večer.

Slnko krajinu sfarbí krvavým odtieňom svojich lúčov akoby vedelo, že dnešný večer zmení všetko. Jeho sestra luna mu snáď porozpráva príbeh o láske, ktorej nebolo súdené vydržať dlhšie než par ulúpených okamihov. Zlodej sa predsa zakráda temnou nocou.

Rozrazia sa dvere a von vybehne ten, ktorý ešte pred pár hodinami priniesol jedličku. Postavil ju v obývačke a teraz čaká na zdobenie. Za mužom sa vyrútia jeho psy. Ich vernosť je silnejšia než strach. Škoda že je to iba psou výsadou. Nepozerá sa ani napravo ani naľavo len beží k čiernemu autu ktoré pokrývajú nánosy sypkého snehu. Počká iba toľko čo psy naskočia do kufra.

Zoškrabe nádielku zo skiel, sadne za volant, naštartuje a bez obzretia vypáli našťastie aj v tomto ročnom období na udržiavanú cestu. Hrubé pneumatiky sa prehryzú cez zábrany. Sú rovnako nezastaviteľné ako ich pán. Netrvá dlho a auto s pasažiermi zmizne v nekonečnej diaľke. Ktoviekam ich vietor odvial. Jediný svedok ich úteku  je čiernooký muž s plnými perami ktoré momentálne stláča do úzkej linky. Nesúhlasí s tým, lenže nemôže nič urobiť.

Nepokúsil sa ho zastaviť. Aj tak by to nemalo cenu. Pozná ho lepšie než seba samého. Dúfa že jeho brat vie čo robí. Obviňujúco sa zadíva smerom k lesu akoby on za to mohol. Hlboko v ňom zavyje vlk a padajúci sneh zakrýva stopy gúm.

 

download.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

....

(Kilia Ice , 15. 8. 2017 23:08)

Ahoj. Blog ma veľmi zaujal a musím uznať že máš talent :D táto poviedka, ktorú som zatiaľ prečítala je pre začiatok veľmi dobrá a zaujímavá. Som zvedavá ako bude pokračovať, čo sa týka aj zvyšku. Určite si prečítam aj ten zvyšok, len nie o jedenástej v noci :'D :D ale ako vravím, máš talent a rada spriatelim naše blogy.
Dedinka Goustr bude určite dokončená, ale netuším kedy, pretože mám toho veľa rozpísaného a času málo, hlavne keď sa mi tento rok blížia skúšky. No snáď sa toho pokračovania vážne dožiješ :D držím palce nech sa ti darí v písaní, Kilia Ice :D

:)

(akyra, 2. 8. 2017 18:21)

Ahoj, přečetla jsem to celkem dvakrát přeložené do češtiny a v originále a podle mého soudu, rozhodně máš možnost být snad lepší než já :) nebudu ti lhát, začátky nikdy nejsou nejlepší ani jednoduché, ale někde a někdy se začít musí. Musíš počítat i s kritikou, která si servítky nevezme i s nadšenými ohlasy, za mě určitě pokračuj! Přeji ti do začátku hodně skvělých nápadů a vítej v naších řadách :)
P.S. za prodlevy se omlouvám, bohužel jak píšeš život jednoduchý není, budu se snažit co nejrychleji pokračovat(jen kdyby se mi v hlavě nepralo třicet příběhů naráz) a nezaostávat tak moc :)